Chorobnosť zvierat 

je často najväčšou prekážkou na ceste k chovateľskému a ekonomickému úspechu v chove králikov. Ochorenia zapríčiňujú, okrem priamych strát úhynom, nepriame straty z dôvodu znižovania úžitkovosti, a na ich liečbu sa vynakladajú nemalé finančné prostriedky, pričom liečba nie je vždy dostatočne efektívna. Chovatelia však môžu tieto straty významne obmedziť za predpokladu, že si uvedomia, ako vzniku chorôb predchádzať. Vo všeobecnosti platí, že prevencia ochorení je vždy lacnejšia ako ich liečba. Za chorobu sa považuje stav organizmu, kedy dochádza k poruche priebehu a súhry normálnych životných pochodov v celom tele alebo v jeho jednotlivých orgánoch. Tento stav je výslednicou účinku rozličných patogénnych (chorobu vyvolávajúcich) faktorov, zvýšenej vnímavosti alebo reaktibility organizmu. Ochorenie vzniká vtedy, ak zmeny prostredia (fyzikálno-chemické, nutričné,  klimatické, mikrobiálne a pod.) prekročia prispôsobovaciu schopnosť organizmu. K „prelomeniu“ obranyschopnosti organizmu teda dochádza predovšetkým vtedy, ak je odolnosť zvierat nízka (v dôsledku jednosmerného šľachtenia, príbuzenskej plemenitby, deficitnej výživy, chronického stresu a pod.) alebo ak je negatívny tlak prostredia príliš veľký (zlá hygiena chovného prostredia, chyby ustajnenia, vysoká hustota zvierat na malej ploche, nesprávna výživa, kontaminovaná voda, teplotné extrémy, prievan, vysoká koncentrácia čpavku a dráždivých plynov, prašnosť, vysoká mikrobiálna a parazitárna záťaž prostredia a pod.).

Zoohygiena v chove

Správna hygiena chovu králikov je jednou z hlavných podmienok úspešného chovu. Králik má veľmi citlivú dýchaciu a tráviacu sústavu, preto pri zhoršenej hygiene chovu dochádza prvotne k poškodeniu týchto dvoch sústav. Zásadou je chovné zariadenie nepreplňovať, aby všetky zvieratá mali dostatok miesta pri kŕmidle a napájačke aj na oddych. Pri zvýšenej koncentrácii králikov v chovateľskom zariadení dochádza k nadprodukcii amoniaku, ktorý dráždi dýchaciu sústavu králikov, dochádza k nadmernému slzeniu očí a k nadprodukcii nosného sekrétu – sopľov. Králiky sú zároveň veľmi citlivé na prievan, preto dobrý systém vetrania je dôležitým faktorom zdravého chovu. Králiky zle znášajú prehriatie, čo býva v letných mesiacoch príčinou imunitného oslabenia zvierat a ich vyššou citlivosťou na infekčné choroby.

Stavebný materiál chovného zariadenia by mal spĺňať niekoľko základných podmienok. V prvom rade by nemal byť zdraviu zvieraťa škodlivý. Zároveň by mal byť použitý materiál, ktorý je dobre a ľahko dezinfikovateľný.

Ako udržiavam zoohygienu vo svojom chove?

1. Časté čistenie kotercov – t.j. raz za 7-10 dní. Po vykydaní hnoja, ak je drevená dlážka mokrá, požívam mletý vápenec, vápno ktoré po mokrých častiach rozotriem-vtriem a následne prebytok vyzametám von. Ako podstielku  na spodok používam hobliny(ak ich nemám, tak väčšinou používam plevy zo slamy a sena), na to veľkú vrstvu kvalitnej ovsenej alebo jačmennej slamy. Tú majú králici radi a zväčša ju okamžite po nastlaní žerú. Nedoporučujem veľmi ostré, tvrdé typy slám ako ražná, pšeničná atď... Ak nemám možnosť kde zohnať slamu, alebo ak my došla, tak sa dá na jaro využiť aj súchá „starina-stará zoschnutá tráva z minulého roka“ z lúk kanálov. Ale treba dávať pozor na plesne a vlhkosť!!!

2. Dezinfekcia kotercov a pomôcok - 2xročne alebo podľa vyťaženosti. Najlepším prostriedkom k dezinfekcii je priamy oheň. Tiež sa dajú využiť aj rôzne chemické preparáty na báze chlóru, ktoré sa využívajú v intenzívnom chove hospodárskych zvierat. Ďalším už hore spomínaným prostriedkom je „Vápno“, má dezinfekčné aj estetické vlastnosti. Takisto určitým spôsobom zabíja baktérie aj slnečné žiarenie, tuhý mráz, suché počasie.  Ale komu by sa chcelo čakať cca 3-5 mesiacov na voľný koterec?