Pasteurelóza
Baktéria Pasteurella multocida je prítomna v králikoch už od narodenia a je zodpovedná za veľa infekcií. Najznámejšia je infekcia dýchacieho traktu. Takisto pasteurella môže byť kultivovaná z kožných hnisavých ložiskách, infekcií močovej a pohlavnej sústavy a tiež infekcie stredného/vnútorného ucha. Príčina nemoci závisí na virulenci kmeňu baktérie, ktorý je prítomný a na odolnosti hostiteľa. Klasické klinické príznaky rýmy nie sú väčšinou zistiteľné u králika pod 12 týždňov veku, vzhľadom k prítomnosti materských protilátok. Tiež je treba prihliadnuť k tomu, že nosní dutiny mladého králika sú nedostatočne vyvinuté na to, aby umožnili kolonizáciu baktérie. Súčasná prítomnosť Bordetella bronchiseptica v dutinách usnadňuje kolonizáciu Pasteurelly. Nie všetci králici, ktorí sú nositelia Pasteurelly onemocnia. Niektorí prirodzene eliminujú infekciu, zatiaľ čo iní sa môžu stať chronickými prenášačmi. Zdraví králici umiestnený s infikovanými králikmi nemusia nemoc dostať, ak sú dostatočne odolní.
Príznaky
Nádcha, zápal spojiviek, zápal prínosových dutín, popoťahovanie. Chorý králik má biely výtok z nosa a srsť na predných labkách je strapatá a lepkavá či vlhká ako si nimi otiera nos. Ďalšie symptómy: zápal stredného a vnútorného ucha (spôsobuje niekedy naklonenie či nahnutia hlavy, zášklby očí a poruchu koordinácie pohybov). Ďalej zápal pľúc a pohrudnice, zápal osrdcovníka a hnisavé ložiská koreňov zubov.
Symptómy infekcie dolných dýchacích ciest sú: nechutenstvo, úbytok hmotnosti, depresia, únava s dýchavičnosťou pri námahe. Tieto symptómy sa môžu objaviť bez prítomnosti infekcie horných dýchacích ciest. Prognóza pre dýchavičného králika nie je priaznivá. Zápalové ložiská sa tiež môžu vytvárať na vzdialených miestach a spôsobovať zápaly semenníkov či zápal sliznice maternice. Otrava krvi spôsobená Pasteurelóza je jednou z najčastejších príčin náhlej smrti králika, ktorá môže prísť po strese, s niekoľkými málo predchádzajúcimi symptómy.
Prenos
Najčastejšia forma prenosu je priamym kontaktom a keď sa baktérie dostanú do vzduchu vo forme aerosólu. Baktérie môže prežiť niekoľko dní vo vlhkých výlučkoch a vo vode. Nepriame rozšírenie sa môže vyskytnúť cez misky a napájačky, kontaminované výtoky z nosa. Králiky môžu kýchať do vzdialenosti 6 stôp a keď sa baktérie dostane do vzduchu vo forme aerosólu, môže prekonať aj túto vzdialenosť.
Baktérie vstupuje do tela cez nosné dierky a alebo cez otvorené rany. Infekcia sa potom rozšíri do susedných tkanív, alebo do vzdialených miest krvou. Infekcia cestuje z nosných dierok do stredného ucha cez Eustachovu trubicu. Zriedkavo môže byť baktéria prenesená pri párení alebo pôrode.
Diagnóza
Robí sa rozbor nosového výtoku. Avšak v prípade že je infekcia na vzdialených miestach, nosná kultúra môže byť podľa rozboru v poriadku. Baktéria Pasteurella môže byť však kultivovaná i z dýchacieho traktu zdravého králika. Môže sa vykonať serologický rozbor (ELISA). Vysoká koncentrácia protilátok môže naznačovať stav chronického prenášača, takže výsledky sérologického rozboru a rozboru nosovej kultúry musia byť posúdené spoločne s klinickými príznakmi. Môže byť potrebný aj röntgen, aby určil rozsah ochorenia dýchacieho traktu. V prípadoch zápalu ucha normálne tenkostenné a duté bubienkové pľuzgiere sa zväčšia a ztlustnú ich steny. Pitvy zvierat, ktoré zomreli náhle v súvislosti s pasteurelózou, preukazujú mikroskopické hnisavé ložiská všade vo vnútornostiach.
Liečba
Nie je možné liečiť infikované králiky na 100%, ale môžme stabilizovať ich stav antibiotikami, takže môžu žiť s chronickou chorobou.
Pasteurella je všeobecne citlivá na lieky: enrofloxacín, chloramfenikol, gentamycín, tetracyklín a trimetoprim-SULPHA. Enrofloxacín je liek voľby pre dlhodobú liečbu, a môže sa podávať spočiatku v dávke 5-15 mg / kg dvakrát denne a potom ústne 10mg / kg denne alebo cez vodu na pitie v koncentrácii 50-100 mg / liter. Vážnym prípadom môže byť podávaný PROCAINE penicilín v dávke 20,000 - 60,000 injekčne denne po dobu 5 dní. Ostatné lieky, ktoré môžu byť použité ako doplnok liečby sú analgetiká (NSAID), antihystaminika (Benadryl), očné preparáty obsahujúce antibiotiká. GENTACIN môže byť použitý ako ušné či nosné kvapky.
Tekutiny sú dôležité a mali by byť podávané subkutánne v množstve 100ml / kg / deň u vysilených králikov. Tekutiny pomôžu hydratovať sliz produkovaný nosovou dutinou a uľahčujú jeho vylúčenie. Kvalitná strava je tiež dôležitá, prídavok vitamínu C môže prispieť k uzdraveniu. Králik by mal byť držaný v teplote 16 stupňov Celzia pri vlhkosti 50-70%.
Prevencia
Kvalitná starostlivosť, dobrá strava - seno a čerstvá zelenina - budú chrániť králika proti infekcii tým, že zlepšia jeho odolnosť. V miestach, kde sa pasteurelóza vyskytuje vo väčšom množstve, skorým odstavením mláďat vo veku 4-5 týždňov sa ochránia, aby sa nenakazili. Takto mladé králiky majú protilátky z materského mlieka. Avšak odstavenie v tejto dobe je stresujúce. Takže ak by sa za týchto okolností odstavovala neskôr, podáva sa Tetracycline do pitnej vody v roztoku 4mg / ml. Potom sa vykonáva vakcinácia.
Vakcinácie
Vakcinácia vakcínou môže pomôcť kontrolovať chorobu, ale nevylieči ju. PASTACIDIN (výr: Hoechst Roussel Vet Ltd.) obsahuje zarezané bunky baktérií Pasteurella. Dávka 0,25-0,5 ml (mladí králiky) alebo 0,5-1 ml (dospelí králiky) môže byť podávaná podkožnými injekciami a zopakovať po 2-3 týždňoch. Samičky očkovať akurát pred pripustením, tak že odovzdajú materskú imunitu svojim mláďatám pre prvých 8 týždňov života. Mladým králikom je možné dať ich 1. injekciu po odstavení. Samce môžu dostať ďalšie injekcie každých 6 mesiacov. Vakcinácia je dobrá pri stimulovaní nešpecifickej imunity a môže králikovi poskytnúť väčšiu odolnosť aj proti iným infekciám. Ďalšia vakcinácia pomocou Pasorin o.l. (BIOVETA SK). Prvá vakcinácia v 4. a 6. týždni 0,5 ml subktuálne pod lopatky a v 7. týždni 1ml. Ďalšia revakcinácia o 6 mesiacov.
Osobné skúsenosti
Zatiaľ som nemal túto chorobu v chove a dúfam, že ani nebudem mať. Poctivo vakcinujem zvieratá určené na výstavu, nových jedincov zaradených do chovu, tiež dodržiavam karanténu králikov mimo môjho chovu. Tiež dôsledne sledujem zdravotný stav chovných zvierat.
Obrázky napadnutých orgánov (výtok z nosa, pečeň, pľúca, otvorený absces s hnisom)
Mor králikov
Hemoragická choroba králikov, ale medzi chovateľmi skôr známa ako mor králikov patrí medzi najnebezpečnejšie ochorenie, aké králika domáceho ( Oryctolagus cuniculus) postihujú. Aj keď je na tento druh vírusového ochorenia vypracovaná veľmi účinná prevencia v podobe vakcinačných programov, každoročne narobí v chovoch králikov nemalé škody. Mor králikov, patrí medzi pomerne mladé ochorenia králikov, prvýkrát bolo popísané v roku 1984 v Číne. Behom nasledujúcich troch rokov bolo rozšírené do Európy (v SR bolo prvýkrát v roku 1987). V súčasnosti sa vyskytuje vo viac ako 40-tich krajinách, na štyroch kontinentoch. Významne ovplyvňuje ekonomiku chovu králikov (hynutie, náklady na vakcináciu, obmedzenia presunov). Pokiaľ dôjde k prepuknutiu moru v chovoch králikov, dochádza k veľmi vysokým stratám spôsobených úhynom zvierat. U nevakcinovaných králikov dosahuje mortalita až 100%. Pôvodca, epizootológia a patogenéza:Vírus hemoragickej choroby králikov patrí do čeľade Caliciviridae, rod Lagovirus. Okruh vnímavých druhov zvierat je obmedzený na králiky európske. Obyčajne ochorejú len králiky staršie ako 2 mesiace. Priamy prenos ochorenia medzi králikmi, vzduchom, prachom, bodavým hmyzom, alebo nepriamo krmivom, resp. chovateľskými pomôckami. K šíreniu ochorenia prispieva nedostatočná výživa králikov a zlá zoohygiena.
Príznaky
Inkubačná doba je veľmi krátka, trvá len 1-2 dni. Mor králikov prebieha najčastejšie vo forme perakútnej alebo akútnej, veľmi zriedka vo forme chronickej alebo subklinickej. Choroba sa vyznačuje vysokou morbiditou (80%) a prakticky 100% mortalitou. Na začiatku sú klinické príznaky nenápadné: malátnosť, spavosť, nechutenstvo. Potom sa môžu pridružiť nervové príznaky: neúplne až úplné ochrnutie. Medzi ďalšie príznaky patria: krvácanie z nosa, edém spojiviek, modrofialové sfarbenie slizníc a kože okrajových častí tela. Priebeh ochorenia je veľmi rýchly. Králik uhynie v priebehu 12 až 24 hodín po objavení prvých príznakov. Veľmi často sa však nachádzajú uhynuté králiky bez akýchkoľvek príznakov. Pri pitve sa nachádzajú nálezy v podobe krvácanín na pohrudnici, pobrušnici a obličkách.
Terapia a prevencia
Terapia moru králikov neexistuje, účinnou ochranou je skorá vakcinácia králikov (okrem dodržiavania zásad zoohygieny - karanténa novo prisunutých jedincov, zamedzenia styku s hmyzom atď.). Dôležitá je izolácia králikov s príznakmi ochorenia, aby nedošlo k nákaze ešte zdravých jedincov. Veľký význam k predchádzaniu ochorenia má i správne dodržiavanie vakcinačnej schémy. Vakcinačná schéma súvisí s vekovou rezistenciou voči calicivírusu spôsobujúceho mor králikov. Je známe, že pred dosiahnutím 4. týždňa veku sú králiky prakticky voči calicivírusu nevnímavé. Medzi 4. a 10. týždňom veku sa vnímavosť zvyšuje a u zvierat starších ako 10 týždňov dosahuje maximum. Pri účinnej prevencii proti hemoragickej chorobe králikov má veterinárny lekár prakticky iba jedinú možnosť a to včasnú vakcináciu a chovateľ v podpore nešpecifickej odolnosti. Na trhu sú v ponuke vakcíny monovalentné (napr. PESTORIN NEO, Castorex), alebo kombinované (napr. PESTORYN MORMYX, Castomix).
Osobné skúsenosti
Používam vakcínu Castomix už niekoľko rokov a zatiaľ som nemal žiadne straty na mor. Avšak, horšie drží na rôzne kultivary(degenerácie) mixomatózy. Ale to sa môže prejavovať aj u monovalentných očkovacích látkach.
Myxomatóza
Je infekčné vírusové ochorenie domácich a divých králikov. Charakteristickým príznakom sú hlavne, tvorba hlienovo-rôsolovitých uzlov v podkoží, vyskytujúcimi sa najmä na hlave, ušiach, genitáliách a okolo konečníka, ale tiež respiračnými príznakmi. Myxomatóza je známe už viac ako 100 rokov a aj napriek tejto skutočnosti je to ochorenie stále aktuálne a pre chovateľov králikov veľmi nebezpečné. Pôvodcom myxomatózy je Myxoma vírus patriaci do čeľade Poxviridae a rodu Leporipoxvirus. Myxoma vírus je rezistentný vo vonkajšom prostredí a pomerne odolný voči dezinfekčným prostriedkom. Najlepšie sa rozmnožuje v koži králikov. Myxomatóza sa vyznačuje fenoménom prírodnej ohniskovosti, to znamená, že rezervoárom sú buď divo žijúce králiky alebo jedince ktoré ochorenie prežili. Vysoko vnímavé sú králiky európske. Nákaza sa šíri hlavne bodavým hmyzom (komáre, blchy, vši) a len v menšej miere infikovaným krmivom a odevom chovateľa. Priamy prenos je možný obvykle kvapôčkovou infekciou. V posledných rokoch dochádza k enormnému nárastu populácie komárov, ktoré predstavujú veľmi nebezpečný faktor v prenose myxomatózy.
Príznaky
Závisia od kmeňa vírusu, ktorým je králik infikovaný. V zásade sa myxomatóza môže manifestovať buď tvorbou nodulov, myxómov (nodulárna – typická) alebo bez tvorby myxómov (amyxomatózna – atypická). U domácich králikov sú známe tri formy choroby.
Perakútna forma: vyvíja sa najrýchlejšie a môže zapríčiniť smrť v priebehu 48 hodín po prepuknutí príznakov choroby. Jedinými príznakmi pri tejto forme priebehu infekcie môžu byť letargia, opuch očných viečok, strata apetítu a horúčka.
Akútna forma: pri tejto forme dochádza k akumulácii tekutiny pod kožou so vznikom edémov hlavy a tváre, včítane pyskov, nosa a očí. Edém očí vzhľadom pripomína spiaceho králika. Edém uší môže následne viesť aj k ich ochabnutiu, tzv. spadnuté uši. Edém kože je pozorovaný aj okolo konečníka a genitálií. Lézie na očiach postupujú rýchle a v priebehu 24-48 hodín môžu zapríčiniť aj slepotu. U králikov pozorujeme horúčku a depresiu. Väčšina králikov hynie v priebehu 10 dní v dôsledku krvácanín a za príznakov záchvatových kŕčov. V tomto štádiu choroby vo vnímavej populácii môže uhynúť viac ako 90% infikovaných králikov.
Chronická forma: vyskytuje sa zriedka a väčšinou len u tých králikov, ktoré prežijú akútnu formu choroby. U králikov s touto formou pozorujeme silný výtok z očí a edém okolo bázy uší. Často na predilekčných miestach vznikajú uzlíky, nazývané myxómy (podobné fibrómom). Postihnuté králiky môžu vykazovať aj respiračné príznaky, vrátane dýchacích ťažkostí. Väčšina králikov hynie v priebehu dvoch týždňov. Králiky strácajú na hmotnosti, tie ktoré chorobu prežijú môžu vylučovať vírus do prostredia približne 30 dní. Myxómy v priebehu 2-3 mesiacov vymiznú a zvieratá sa klinicky uzdravia. Väčšina králikov, ktoré sa zotavia z myxomatózy sú imúnne k reinfekcii po zvyšok života.
Prenos
Najvýznamnejšiu cestu prenosu predstavuje bodavý hmyz - blchy, komáre, roztoče, ktorý bodnutím prenesie vírus na králika. Prenos ochorenia je však podľa najnovších poznatkov možný aj priamym kontaktom z králika na králika, ale aj vzduchom, prachom, nepriamo krmivom a chovateľskými pomôckami. Nebezpečným faktorom je nárast populácie komárov, ktoré zvyšujú riziko prenosu myxomatózy.
Ochrana
Ochrana chovov králikov pred myxomatózou spočíva z dvoch základných krokov:
1. Najúčinnejšou ochranou proti výskytu myxomatózy v chovoch králikov je vakcinácia. Na našom trhu existuje monovalentná vakcína proti myxomatóze králikov Myxoren inj. alebo Castorex, ktorá sa používa na vakcináciu zdravých králikov od 10. týždňa veku, v ohrozených lokalitách už skôr a to od 4. týždňa veku. Ďalšia revakcinácia sa robí každé 4 mesiace. Vakcína sa aplikuje dvojihlou prepichnutím ušnice, podkožne alebo intradermálne. Bivalentná vakcína proti myxomatóze a hemoragickej vírusovej chorobe (HVCH, moru králikov) Pestorin Mormyx inj alebo Castomix., obsahuje dve zložky: tekutú orgánovú suspenziu inaktivovaného vírusu HVCH, ako aj lyofilizovanú – živý atenuovaný vírus myxomatózy; táto bivalentná vakcína sa používa preventívne na očkovanie zdravých králikov proti HVCH a myxomatóze jedným vpichom. Aplikuje sa subkutánne v dávke 1 ml, pričom imunita proti myxomatóze sa vyvinie za 9 dní, proti HVCH za 2-3 týždne. Avšak ani táto ochrana nemá samostatne 100% účinnosť, preto je potrebné dodržať aj druhý krok.
2. Druhým krokom je kontrola a aktívna ochrana pred ektoparazitmi ako sú komáre, blchy a vši. Králiky by sa mali z preventívnych dôvodov chovať v chránených objektoch (sieťky, chrániče pred hmyzom, postrek), najmä počas letnej sezóny, kedy v teplom a vlhkom prostredí je výskyt, ale i aktivita komárov, zodpovedných za prenos choroby, veľmi vysoká. Králiky podozrivé z výskytu myxomatózy musia byť izolované. Majitelia by sa mali pri kontrole zvierat zamerať na králiky s klinickými zmenami manifestujúcimi sa predovšetkým opuchnutými očami, genitáliami a dýchacími ťažkosťami. Zvýšenú starostlivosť v tomto období roka je potrebné venovať dezinfekcii (Viroxide, Ivasan) a možnému mechanickému spôsobu prenosu vírusu na ďalšie králiky, napr. krmítka, kontaminovaným odevom a inými predmetmi.
Terapia
Terapia neexistuje, jedinou účinnou ochranou je včasná a pravidelná vakcinácia králikov.
Osobné skúsenosti
Včasná vakcinácia je najúčinnejšia. Ak už králik bol infikovaný a prežil, je nositeľom a rezistentný voči ďalšej nákaze. Takéto zvieratá (vzácne z hľadiska chovu) sa dajú využiť len za určitých podmienok a dodržania hygieny chovu.
Syfilis (Spirochetóza) králikov
Je nákazlivé chronicky prebiehajúce ochorenie králikov, ktoré je veľmi rozšírené po celom svete. Je to pomerne bežné ochorenie pohlavných orgánov králikov.,Zápalové zmeny sa objavujú aj na koži. Hlavne sa nachádza u chovateľoch, ktorí nedodržujú hygienické zásady rozmnožovania. Pôvodca ochorenia je Treponema paraluis-cuniculi - jemný vláknitý mikrorganismus patriaci do Spirochaetalis. Morfologicky, ale aj citlivosťou k antibiotikám sa veľmi podobá pôvodcovi syfilisu človeka, ale nie je prenosná na neho.
Príznaky
Zmeny sa lokalizujú na pohlavných orgánoch, v neskorších štádiách aj na hlave, okolo očí, uší a na iných častiach těla. Inkubačná doba sa uvádza 20 - 70 dní. Oblasť genitálneho aparátu je edematózne (opuchlinovo) zdurená. Niekedy je zápal aj na sliznici pošvy a penisu. Na týchto miestach sa objavujú uzlíčky a povrchové vriedky veľkosti prosa až šošovice, ktoré praskajú a ľahko krvácajú. Sú často pokryté povlakom podobným hnisu. Vredy zasychajú, tvoria sa malé šupinky a tie sa odlupujú.
Prenos
K nakazeniu môže dôjsť pri pripustení nakazeným samcom, priamym stykom chorých králikov zo zdravými, alebo stelivom, v ktorom sa zárodky spirochetózy môžu voľne nachádzať. Sporadicky je možné sa nakaziť aj porušenou kožou. Choré samice však môžu rodiť zdravé mláďatá.
Liečba
Pre skorý syfilis sa odporúča jednorazová dávka benzatín penicilínu G, ktorý si udržiava baktericídne hladiny týždne a zabíja pomaly metabolizujúce treponémy. Na začiatku choroby sa postihnuté miesta potierajú aj penicilínovou masťou. V terapii už postihnutých králikov sa aplikuje Penicilín G buď podkožne trikrát v týždenných intervaloch v dávke 42 – 84 tis. UI/kg alebo vnútrosvalovo v dávke 40 až 60 tis UI/kg počas 5 až 7 dní. V zahraničí (USA, Kanada) sa dosiahla úspešná liečba azitromicínom, ktorý môže byť podávaný perorálne. Pre úspešnú liečbu v chove je potrebné liečiť všetky exponované králiky. Liečbu vykonáva výlučne veterinárny lekár.
Prevencia
Aby sa chovatelia králikov vyhli problémom v súvislosti s touto chorobou je potrebné, aby sa králikom pravidelne kontrolovali pohlavné orgány pre pripúšťaním a hlavne vyvarovať sa návštev zo samicami na pripúšťanie k samcovi zo zdravotne neznámych chovoch. Podobne treba prehliadať králiky pri návrate z výstav a pred akýmkoľvek presunom. Nakúpené alebo presúvané zvieratá treba dôkladne prehliadnuť a podľa potreby aj laboratórne vyšetriť. V chove králikov je potrebné dodržiavať základné zoohygienické opatrenia.
