Choroby tráviacej sústavy

Tráviaca sústava králikov je veľmi citlivý orgán a tráviace poruchy patria v chove králikov k najčastejším. Pôvodcovia ochorení tráviacej sústavy králikov sa dajú rozdeliť do dvoch základných skupín. Prvú tvoria paraziti (kokcídie, v menšej miere hlísty a iné parazity). Druhou skupinou sú baktérie, prevažne klostrídie a E. coli a vírusy atď..

Rotavírusová infekcia

Zapríčiňuje ochorenie mladých králikov vo veku 30 – 80 dní, s kulmináciou medzi 36. a 42. dňom veku. Staršie zvieratá neochorejú, ale môžu ochorenie prenášať.

Príznaky

Ak sa infekcia dostáva do chovu, v ktorom dosiaľ zvieratá nemajú voči rotavírusom protilátky, prejavuje sa u mláďat horúčkou, nechutenstvom a vodnatou alebo hlienovitou žlto-zelenou hnačkou s následnou dehytratáciou (stratou vody a elektrolytov, koža stráca pružnosť – kožná riasa sa vyrovnáva pomaly), ktorá po 24 až 48 hodinách končí úhynom (60 – 80%). V chovoch,
v ktorých už králiky majú protilátky voči infekcii (ak zvieratá prekonali ochorenie), je priebeh miernejší, mláďatá sú do určitej miery chránené protilátkami z materského mlieka. Rotavírusová infekcia má ťažký priebeh, ak ochorenie sekundárne komplikujú baktérie Escherichia coli a Clostridium sp.

Prenos

Prenos rotavírusu je zabezpečený fekálno - orálnou cestou, cez kontakt s kontaminovanými končatinami, povrchmi, objektmi. K nákaze môže dôjsť aj dýchacími cestami, ale táto možnosť tvorí len 2-3 %.

Terapia

Liečba je neúčinná. Proti sekundárnej infekcii baktériami je možné aplikovať antibiotiká a chemoterapeutiká (napr. prípravky s obsahom tiamulínu, sulfónamidy), na zmiernenie hnačky napr. odvar z dubovej kôry (nekombinuje sa s inými liekmi podávanými v krmive a vode, iba s injekčnými prípravkami). V chovoch s vysokou mortalitou je vhodnejšie utratiť vrhy, v ktorých sa objavia vírusové hnačky už pred odstavom (vrátane samice) a ich klietky dezinfikovať, aby sa zabránilo šíreniu infekcie.

Prevencia

Podávaním probiotýk a minerálov, podporných vitamínov (napr. Prorabbit, Rabbitin, Optimin atď.) v čase odstavu, zmiernenie stresu (odoberá sa matka od mladých, nie naokap) sa predchádza vytvoreniu tejto choroby. Tiež dodržiavanie zoohygieny a vyváženej stravy.


Podiel rotavírusov sa predpokladá aj na vzniku epizootickej enterokolitídy králikov(článok nižšie), ktorá bola popísaná koncom minulého storočia
v južnej a juhozápadne Európe. Toto ochorenie postihuje mladé králiky a prejavuje sa nechutenstvom a tympaniou (zdutie, naplnenie tráviaceho traktu plynom). Motorika tráviaceho traktu chorých zvierat ustáva, brušná stena je napnutá, zvieratá majú bolesti, škrípu zubami, v stolici je prímes hlienu. Úhyn je vysoký. Pri pitve sa zisťuje nafúknutie žalúdka a tenkého čreva plynmi bez zjavných zápalových zmien, pričom ich obsah je vodnatý, na sliznici sú krvácaniny. V slepom a hrubom čreve sa objavuje väčšie množstvo hlienu.

Enterokolitída

Je to nákaza postihujúca tráviaci trakt hlavne zvierat z mladých vekových kategórií, ktorá bola prví krát zistená vo francúzskych chovoch v roku 1997. Chorobu vyvoláva stres, dlhodobá liečba antibiotikami, ale najčastejšie chyby vo výžive a to nedostatok niektorých vitamínov, náhle zmeny kŕmenia, používanie narušených krmív, nesprávne zloženie krmiva s vysokým obsahom škrobu a  nízkym obsahom vlákniny.

Príznaky

Prejavuje sa najprv nechutenstvom, apatiou, hnačkou, ktorá prechádza do vylučovania hlienovitých exkrementov a záverečnej zápchy. Po zatrasení králikom počuť žblnkavý zvuk, vychádzajúci z čriev a žalúdka, kde sa nahromadil tekutý obsah. Pri starších králikoch sa prejavuje zápal pobrušnice, prudký zápal pľúc a krvácanie tkanív (hemoragická diatéza).  Bakteriologické vyšetrenie preukázalo viac ako päť patogénov na jednom zvierati. Okrem patogénnych kmeňov Escherichia coli sa vyskytovala infekcia Clostridium spiroforme v 70 % prípadov.

Prenos

Kontaktom zdravých a nemocných zvierat. Ohniskové prepuknutie vzniká najme kontamináciou kotercov,  chovateľského náradia a pod.

Terapia

Určenie správneho spôsobu terapie záleží od patogénnych kmeňov ktoré sprevádzajú túto chorobu. Preto sa doporučuje urobiť rozbor na citlivosť antibiotík pre dané patogény. Používanie širokospektrálnych antibiotík nemusí priniesť výsledok.

Prevencia

Vysoký podiel vlákniny (18-20%) v krmive  je dobrou prevenciou.  Používanie vitamínových doplnkov napr. Rabbitin, Optimin, Nutrimix... a okyselovanie vody pomocou Acidomid, Citroenzymix ... Dodržiavanie Zoohygieny.

Osobné skúsenosti

Odstavené mladé musia mať dostatok sena = vláknina, tiež podávanie Paliny obyčajnéj má priaznivé účinky na zažívanie. Tiež používam špeciálnu granulovanú zmes určenú na odstav. Tiež by som odporučil používať prípravok Bacivet S – ale som zástancom hesla “príroda si preriedi slabých jedincov“. Nerád používam rôzne medikamenty v chove.

Clostridióza

Je zápalové ochorenie tráviaceho traktu vyvolávané baktériami z rodu Clostridia sp., ktoré sú prirodzenou zložkou mikroflóry hrubého čreva zvierat aj človeka. V malom množstve organizmu neškodia. Po zmene prostredia v črevách králikov a po zmene prirodzenej mikroflóry v dôsledku dlhodobého používania niektorých antibiotík (napr. penicilínovej rady), dochádza k masívnemu množeniu Clostrídií, tvoriacich nebezpečné toxíny. Tiež na premnoženie clostrídií v črevách má vplyv hlavne krmivo bohaté na bielkoviny. Zdrojom väčšieho množstva clostrídií môžu byť aj niektoré komponenty používané pri výrobe kŕmnych zmesí.

Príznaky

Zvieratá buď náhle hynú, alebo sa u nich objavuje občasná hnačka a strata kondície, nechutenstvo, nafukovanie. Pri pitve sa zisťuje zápal čriev, výrazné naplnenie slepého čreva plynom a vodnatým alebo hlienovitým zeleno – hnedým obsahom, nekrózy na sliznici čriev, niekedy aj na pečeni. Clostrídiová infekcia zvyčajne naväzuje na množenie kokcídií v črevách a spolu sa podieľajú na klinickom prejave.

Terapia

Prebieha ako u kokcidióze. Používanie tých istých preparátov (pozri článok nižšie).

Prevencia

Veľmi dôležité je dostatočné zastúpenie laktobacilov (napr. PRORABIT, PROPOUL) v tráviacom systéme zvierat, nakoľko laktobacily sú konkurenčnou mikroflórou ku clostrídiám. Laktobacily svojím pôsobením v črevách nedovolia, aby sa clostrídie premnožili! Tiež význam úlohu majú aj okyselovadla vody, prípadne prírodné preparáty ktoré potláčajú príznaky (napr. Acidonid, Emonax, CITROENZYMIX...).

Kokcidióza

Pôvodcom kokcidiózy králikov je celá skupina eimérii - kokcídii. Eimérie sú jednobunkové parazity žijúce v tráviacom trakte a v pečeni svojho hostiteľa. Aj keď je u králikov opísaných 12 druhov eimérii, za patogénne, to znamená  ubližujúce svojmu hostiteľovi, sú považované iba 2 - črevná, jaterná(pečeňová). Najčastejšie sa však vyskytujú zmiešané formy invázie, kedy sú zvieratá napadnuté viacerými druhmi kokcídií. Ochorenie zvyčajne kulminuje v chovoch na jar a na jeseň. Súvisí to s faktormi, ktoré nepriaznivo ovplyvňujú odolnosť zvierat – výkyvy teplôt, náhle zmeny kŕmenia (prechod na zelené kŕmenie, sparené zelené krmivo, koncom zimy kŕmenie namrznutými, plesnivými okopaninami). Spoločným činiteľom, ktorý tiež podporuje množenie kokcídií, ale aj hore uvedených klostrídií je zvýšená hodnota pH črevného obsahu, čo býva spôsobené predovšetkým nesprávny zložením krmiva(veľký podiel bielkovín, malý podiel vlákniny) a jeho množstvom.

 

Príznaky

Kokcidióza máva veľmi rýchly a zhubný priebeh predovšetkým u mláďat v dobe odstavu (vo veku 20 až 60 dní). Choré zvieratá sú smutné, majú matnú a zježenú srsť, vlhké okolie očí (slzenie), zväčšené nafúknuté bruško, často hnačku s prímesou hlienu alebo krvi, niekedy však aj zápchu. Pri jaternej(pečeňovej) forme často môžeme pozorovať u zvierat nepokoj, škrípanie zubami, hryzenie klietky, kŕče. Častý je aj apoplektický priebeh ochorenia, kedy zvieratá náhle hynú bez toho, aby sa stihli u nich vyvinúť klinické príznaky. U starších zvierat sa vytvorí určitá odolnosť a ochorenie má mierny, často aj bezpríznakový priebeh. Takéto zvieratá však vylučujú oocysty do prostredia.

Prenos

Králiky sa najčastejšie nakazia požieraním výkalov, krmivom a podstielkou znečistenou výkalmi, zeleným krmivom z plôch hnojených trusom králikov (prípadne zeleným krmivom, ktoré prišlo do kontaktu s mačkou, psom, divým králikom, zajacom), ktorý nebol správne kompostovaný, mláďatá pri cicaní zo znečistenej mliečnej žľazy. Tiež zdrojom nákazy bývajú zvieratá s chronickou formou ochorenia (staršie) bez klinických príznakov.

Diagnóza

Prítomnosť parazitov je možné dokázať vyšetrením trusu, ktoré zabezpečí veterinárny lekár. Pri pitve uhynutých zvierat sa zisťuje rôzny stupeň zápalu tráviaceho traktu, črevá sú nafúknuté, ich steny sú zhrubnuté s drobnými krvácaniami, alebo silne začervenané, ich obsah je vodnatý, často s prímesou hlienu alebo krvi. Postihnutá pečeň je zväčšená s drobnými belavými uzlíkmi veľkosťou špendlíkovej hlavičky, šošovice, prípadne až lieskového orecha. Takáto pečeň nie je vhodná na konzum.

Terapia

Liečba je úspešná iba vo včasnom štádiu ochorenia. Zásadou je liečiť vždy celý chov. Často býva nesprávna, keď je zameraná len na kokcídie pri zle stanovenej diagnóze. Často si chovatelia zamieňajú kokcidiózu za hore uvedené choroby tráviaceho traktu, ale takisto s kokcidiou môže byť spojené iné sprievodné ochorenie(napr. clostrídiíe). Slepé črevo u králikov plní podobnú funkciu ako predžalúdky u prežúvavcov. Preto perorálne podávanie antimikrobiálnych látok (antibiotiká, chemoterapeutiká) králikom narúša ich trávenie,  zapríčiňuje dysbakteriózu a  premnoženie patogénnych a podmienečne patogénnych mikroorganizmov v črevách. Preto sa odporúča podávať probiotiká pred liečbou ale najme po. Účinné sú sulfónamidy (napr. ESB3, Sutricol, Sulfadimidin, Sulfakombin, Sulfacox), ktoré pridávame do pitnej vody, pričom zvieratá kŕmime len suchým krmivom. Dôležité je prísne dodržiavať dávky doporučené výrobcom liekov, aby sa dosiahla účinná koncentrácia, ale aby nedochádzalo k predávkovaniu (sulfónamidy sú vo vyšších koncentráciách toxické). Na obale každého lieku je aj ochranná doba, počas ktorej mäso liečených zvierat nie je vhodné na konzum. Kokciedie si dokážu vytvoriť na často používané liečivo rezistenciu, čím sa výrazne zhorší účinok a je potrebné ich striedať.

Prevencia

Ochoreniu sa dá predchádzať dôslednou hygienou v chove :častým odstraňovaním trusu, postupným prechodom na nové krmivá, správnym zostavením kŕmnej dávky s vysokým obsahom vlákniny, vyhýbaním sa stresových situácií, preventívnym okyselovaním napájacej vody, obohacovaním krmiva o probiotika.

Osobné skúsenosti

Kokcidióza je veľmi zamieňané ochorenie, pretože ju môžu sprevádzať ostatné ochorenia tráviaceho traktu ako napr. rotavirusová infekcia.  Preto správna diagnostika je vždy nevyhnutná. Vždy sa zameriavam na sprievodné javy ochorenia, ale aj tak to je len typovanie, odhad.  Preto ak už nájdem jedinca v chove s danou nemocou, hneď ho izolujem od ostaných. Používam medikamenty značky Sutricol, Tetrakol ktoré sa my osvedčili. Tiež po liečbe podávam probiotiká (Prorabbit) a vitamíny(Rabbitin, Amivit). U ostatných králikoch, ktorí boli priamo, alebo nepriamo v styku s nakazeným kusom(vedľajšie koterce zo všetkých strán) zvyšujem imunitu Rabbitinom, Amivitom, pripadne iné preparáty, tiež pridávam silnejší roztok okyseľovadla do vody, ktorý striedam s Prorabbitom. Samozrejme sa musí zvýšiť obsah vlákniny v krmive a to dostatkom veľmi kvalitného sena, prípadne granúl z veľkým obsahom vlákniny.  Tiež nie je na zahodenie v tej dobe vyčistiť všetky koterce, vysypať suchým vápnom a nastlať veľké množstvo kvalitnej slamy(doporučujem ovesnú, alebo jačmennú). Tú králici požierajú. Síce nemá žiadny obsah vitamínov/energie ale veľa vlákniny.  Dôležité je chorobám  predchádzať prírodnou formou ako preventívne preliečovanie celých vrhov antibiotikami. Aby som nezabudol, nedoporučujem kŕmiť granule s liečivom. Základná chyba chovateľov, vytvára sa rezistencia voči chorobe. 

Strevná forma

                           

 

 

 

 

                          Jaterná(pečeňová) forma                                                                        

Salmonelóza

je vyvolávaná niekoľkými druhmi baktérií z rodu Salmonella, ktoré sa líšia svojou patogenitou. Sporadicky sa vyskytujúce ochorenie patrí k zoonózam – ochoreniam prenosným na človeka. Celé telo králika je nepožívateľné. Môže prebiehať perakútne, kedy dochádza k náhlym úhynom, akútne, kedy sa prejavuje hnačkou a potratmi gravidných samíc, ale i skryte,  kedy sa zvieratá bez klinických príznakov stávajú bacilonosičmi. Pri pitve chorých zvierat sa zisťuje fibrinózny zápal čriev a pobrušnice, zápal maternice, nekrózy na pečeni, zväčšenie sleziny, niekedy iba krvácaniny na slizniciach a orgánoch. Do chovu ho môžu zavliecť hlodavce, ale i hmyz, vtáky a ľudia, ktorí sú bacilonosičmi. Ochorenie je liečiteľné antibiotikami a sulfonamidmi. Pri výskyte nákazy v chove je potrebné riadiť sa pokynmi veterinárneho lekára a vykonať opatrenia na zamedzenie šírenia sa nákazy.