Otlaky panvových končatín
Zriedkavo bezprostredne ohrozujú život zvierat, ale výrazne limitujú ich komfort a následne úžitkovosť. Ochorenie sa prejavuje najskôr
len lokálnym rednutím srsti na spodnej strane labiek. Neskôr sa objavujú lysé miesta, otvorené rany, vredy, krvácanie, prípadne i hnisanie. Pri ťažkom stupni ochorenia zápal prechádza z kože aj na podkožie, svaly, šľachy a kĺby, čo sa prejaví bolestivými opuchmi. Celkový stav zvierat nebýva väčšinou postihnutý, len v ťažších prípadoch zvieratá prestávajú prijímať potravu, chudnú a neradi sa pohybujú. Choré zvieratá obyčajne odmietajú párenie, samice sa menej starajú o mláďatá. Na vývoji ochorenia sa podieľajú aj baktérie, napr. Staphylococcus aureus a betahemolytické streptokoky. K vytvoreniu otlakov prispieva drsné, hrdzavejúce pletivo klietok, vysoká koncentrácia čpavku dráždiaca kožu, nečistená podlaha klietok obsahujúca veľké množstvo baktérií, ale aj genetická predispozícia. Najčastejšie ochorejú ťažšie zvieratá a čistokrvné králiky, špeciálne brojlerové línie sú odolnejšie.. Ochorenie sa lieči lokálnou aplikáciou dezinfekčných prostriedkov (Betadine, Akriflavin, hypermangán), v ťažších prípadoch antibiotík vo forme sprayov, mastí alebo zásypov. Chorým zvieratám, ak sú chované na roštoch, je potrebné zabezpečiť pevnú podložku na oddych. V chovoch brojlerových králikov je vhodnejšie postihnuté jedince vyradiť z chovu.
Osobné skúsenosti
Vyskytli sa my v chove len raz pri samcovi, ktorý mal vysokú hmotnosť 7,5 kg. Trápil som sa s tým dlho, než mi bolo poradené, že najlepšie zaberá sprej Pederipra. Tiež kolega z našej organizácie mal problém u samca Nč a po aplikácii sa vyliečil. Vrelo doporučujem. Predtým som skúšal Betadine, ale nezaberal okamžite ako Pederipra. Betadine je lepší na skoršie štádia v malom rozsahu, prípadne už len na doliečenie, ak nie je Pederipra. Pri chove veľkých/ťažkých plemien doporučujem pevnú, hrubú podlahu pred roštami. Treba veľmi stlať slamu a dodržiavať suchosť podstielky. Čo sa týka dedičnosti tohto ochorenie, tak je to asi tak 35% prenostné geneticky, väčšinou je to ochorenie spôsobené chybou chovateľa. Predzvesťou náchylnosti na otlaky môžu byť mierne začervenané vankúšiky na predných končatinách v oblasti pazúrikov.
Porucha rastu zubov
Sa vyskytujú pri králikoch pomerne často. Nepravidelnosti v raste zubov sú väčšinou podmienené geneticky. Napr. autozomálna recesívna mutácia tzv. mandibulárna prognácia spôsobuje predkus dolných rezákov tak, že pri kúsaní sa hryzné plochy horných a dolných rezákov navzájom nedotýkajú a nedochádza k ich mechanickému obrusovaniu. Králikom spôsobujú nepravidelne rastúce a prerastajúce rezáky problémy pri príjme potravy, choré králiky hladujú. Vzhľadom na genetickú podmienenosť choroby, postihnuté zvieratá sa z chovu vyraďujú.
Ušný svrab
Je veľký (samice presajú až 0,5mm) kožu nepenetrujúci roztoč, parazit. Tento parazit sa živý epidermálnymi úlomkami kože, ale tiež vytekajúcou lymfou, príležitostne aj krvou, resp. krvným sérom. životný cyklus roztoča trvá 21 dní a celý cyklus prebieha na koži zvieraťa. Samice môžu prežiť mimo hostiteľa aj niekoľko týždňov. Ideálne podmienky pre prežitie sú teplota prostredia 5 – 30° C a 20 – 75% vlhkosť. Miestom primárneho výskytu je báza a vnútorná plocha ušníc králikov. Ušnica je spočiatku iba začervenaná so svetlým výtokom. Následkom zhrubnutia kože dochádza k vytvoreniu až 2 cm hrubej vrstvy krúst. Tieto nálepy sú tvorené zápalovými bunkami, roztočmi, dentritom a vytekajúcim mokom. Pod chrastami je koža začervenaná, vlhká a bez srsti. Veľkým nebezpečenstvom je sekundárna bakteriálna infekcia, ktorá vyvoláva otitídu (zápal ucha). Často dochádza k prasknutiu bubienka a k vnútornej otitíde – zápal ucha. Psoroptový svrab sa pri generalizovanej forme alebo u celkovo oslabených králikov môže okrem ušníc vyskytnúť aj na hlave, krku, v oblasti slabín, brucha či na končatinách. Zaujímavosťou je, že sa tento roztoč bežne nevyskytuje u voľne žijúcich králikov.
Terapia
Postihnuté zviera je potrebné izolovať od ostatných jedincov. Pre lokálnu terapiu je vhodné použiť antiparazitárne a antimikrobiálne lieky, spreje (napr. Aparit Neo, Ivomec) a doplniť podávaním vitamínov B, hlavne vitamín B – tiamín.
Prevencia
Spočíva v ochrane chovu pred zavlečením nákazy, karanténa. Pri zistení ochorenia v chove je nutné okrem samotnej liečby vykonať aj dôkladné vyčistenie a dezinfekciu chovateľského zariadenia.
Osobné skúsenosti
Je to často vyskytujúce sa ochorenie, ktoré môže mať viacero príčin a to napr. z prašnej podstielky. U mňa sa viac krát objavilo, ak som použil čerstvú slamu s kosby(priamo po žatve zo stoha). Tiež pri stresových situáciách napr. prevoz, výstavy atď. Najrýchlejší a najjednoduchší spôsob a ochrana chovu je naočkovať všetky zvieratá Ivomecom. Ten zaberá tak do 3-4 dňoch. Tiež sa s ním odstránia všetky parazity napr. aj drávčici. Vrelo doporučujem!
