Genetika strakáčov

Genetika je veda veľmi obsiahla, nie je preto v mojich silách v tomto článku vysvetliť ju podrobne. Pokúsim sa ju zhrnúť v niekoľkých bodoch, aby ju aj ostatný chovatelia mohli využívať, prípadne si otestovať dole uvedené vo vlastných chovoch.

Vysvetlenie pojmov:

Gén – je určitý kvalitatívny znak v bunke, ktorá obsahuje 2 chromozomy.

Genotyp - genetické vlastnosti, ktoré potomok obdržal/zdedil od rodičov

Fenotyp – súbor znakov, ktorý má určitý jedinec. Je tiež výsledok spolupôsobenia genotypov a prostredia v ktorom žije

Alely – gén v rôznych formách

Lokus – časť chromozomu, ktorý obsahuje určitý gén

Koeficient dedičnosti – vyjadruje do akej miery je daná vlastnosť geneticky a do akej miery je závislá na vonkajšom prostredí napr. ustajnenie, zoohygiena, strava atď. Napr. koeficient dedičnosti 0,6(60%) nám udáva, že zo 60% je táto vlastnosť daná geneticky a ostatných 40% môžeme ovplyvniť.

Pri oplodnení vajíčka spermiou u králika vzniká 44 chromozómov. Každý potomok dostáva polovinu dedičného základu od otca a od matky. Takéto základy genetiky popísal Georg Mendel. Pokúsim sa vysvetliť na genetike NOS.  Strakatosť je daná lokusom K, pričom dominantný homozygot je tzv. mlynár (označený ako KK) a recesivný homozygot je tzv. kominík (označený ako kk). Týchto dvoch jedincov budeme navzájom páriť. Potomok získa jeden gén od matky a jeden od otca. V prvej generácii F1 získame klasické strakáče heterozygoty Kk definované vzorníkom(kresba NOS). Ak budeme tieto dva jedince z F1 medzi sebou páriť, tak v generácii F2 dostaneme 25% mlynárov KK, 50% strakáčov Kk, 25% kominíkov kk (POZRI OBRÁZOK DOLE!). Musíme si ale uvedomiť, že tieto percentá sú iba teoretické s malou odchýlkou a aby sme sa k nim dopracovali, museli by sme použiť nespočetne veľa pokusov.  Genotyp králika sa môže meniť klasicky, podľa zákonov dedičnosti, ale existuje ešte jedna možnosť a tou je mutácia génu. Mutácia sa prejaví ako odchýlka od zabehnutých zákonov dedičnosti, kedy miesto očakávanej alely sa objaví iná alela, alebo úplne nová. Pomocou nej môžeme upevniť  dáku novú vlohu, alebo degenerovať celý chov.

 

Dedičné vlastnosti môžeme rozdeliť do:

  1. Kvantitatívne vlastnosti  – patrí sem najmä počet narodených jedincov(plodnosť), ich hmotnosť v jednotlivých štádiách vývoja, mäsová výťažnosť - zhodnotenie krmiva, mliečnosť samíc..
  2. Kvalitatívne vlastnosti  – patrí sem najmä zbarvenie-farba srsti a jej typ, pigment v drápoch, očiach

Najčastejšie - najsilnejšie dedené vlohy,

t.j.  kresba, tzv. sfarbenia  u strakáčov,  ktoré sa prenášajú z pokolenia na pokolenie sú:  očné krúžky, motýlik, úhor.  Preto by sme im mali venovať  najviac pozornosti. Do chovu by sa mali zaradovať iba zvieratá s veľmi dobrými znakmi(pozri opis plemena!). Ale aj to niekedy nemusí mať  na kresbe želaný efekt. Tieto neželané znaky sa môžu prejaviť aj z predchádzajúcich generáciách, t.j. 3-4-5 dozadu. Uvediem taký menší prípad zo SR chovoch, ktoré som postrehol z môjho okolia, výstav a tiež aj zo svojho chovu.

  1. Očné krúžky – u nás v SR máme dosť  veľký problém väčšinou s tzv. klinmi, zásekmi v očných krúžkoch. Táto chyba sa veľmi ťažko odstraňuje z chovu a je to beh na dlhú trať. Ja osobne som mal samca s tou chybou a až v 4-tej generácii som dosiahol vyrovnanie. Ale aj tak sa sem tam vo vrhu objaví nepodarok. Ak by som to mal percentuálne vyjadriť,  v odchove iba strakáčov tak je to cca. tak 8-12%.Ďalším dosť videným problém je, že očné krúžky sú v prednej dolnej časti veľmi pretiahle. S tým mám tiež nemilé skúsenosti. Na tom tiež už niekoľko generácií pracujem, zatiaľ bez markantného výsledku. Cca 50% strakáčov má nábeh na túto chybu.
  1. Motýlik – myslím si, že väčšina chovov v SR s daným problém nemá. Síce pozorujem niekedy veľmi tupé motýliky, ale ešte v norme. S  vystúplim som sa zväčša nestretol.  V tejto otázke som zástancom klasickej strednej cesty, ako sa povie u nás „ani veľa, ani málo - tak akurát“.
  1. Úhor – ak som dobre postrehol na výstavách a návštevách u chovateľoch je to rôzne, sú tam nedostatky ale nič markantné.  Pokúsim sa vysvetliť na mojich skúsenostiach. Väčšinou som mal problém ohľadom zúbkovaného úhora. Ľahko sa to vyriešilo doliatím novej krvi s danou vynikajúcou  genetickou predispozíciou. Dve generácie a bolo po probléme. Zlepšenie sa prejavilo v  70%-tnom zlepšení.  Stáva sa, že sem tam sa objaví jedinec s príliš úzkym úhorom alebo zúbkovaným,  ale je to už len výnimočne.  

Ak mám úprimne poradiť, tak ak máte dáky problém ohľadom hore uvedených chýb, je dobré vybrať dvoch jedincov s danou kladnou a zápornou predispozíciou.  Napr. u úhora, ak chcem zlepšenie a strednú cestu v kvalite, tak doporučujem samca s vlohou širokého úhora, až príliš t.j. cca 5-6cm spáriť so samicou s príliš úzkym úhorom. Malo by sa to podeliť  50 na 50. Ale aj tak vždy to nemusí na 100% fungovať. Genetika je zradná. Ale istotne som s tým dosiahol lepšie výsledky než pomalým prilievaním danej dispozície do nižšej strednej triedy kvality.

Ako rozpoznať č.b. strakáče s m.b. vlohou?

NOS č.b. môže mať vlohu-allelu DD, t.j. 100% čisto čierny. Tiež môže pochádzať po m.b. predkoch a má vlohu-allelu Dd. Na odhalenie modrej vlohy používame čestkého luštiča s allelou dd (ČL má genotyp AA bb cc dd gg). Keď po spojení vypadnú králiky modré, viete že testovaný kus je nositeľom m.b. vlohy. Pokiaľ je len čierna, tak testovaný kus je 100% DD, t.j. čisto č.b.

Návod ako regenerovať NOS m.b. cez č.b.

Spárime samca 1,0 č.b. - AA BB CC DD gg Kk(allela DD musí byť 100% čistá) so samicou 0,1 m.b. - AA BB CC dd gg Kk(allela dd musí byť 100% čistá). Týmto spôsobom nám vznikne hybridná generácia F1 s allelou Dd(50:50%) - králiky budú vždy čierno biele, kvôli dominancii veľkého D. Generáciu F2 vytvoríme spojením králikov pochádzajúcich z predchádzajúcej generácie F1-Dd, alebo pripustením 1,0 alebo 0,1 z F1-Dd  na 100% čisté králiky m.b-dd. Z týchto spojení sa začnú objavovať m.b. králiky, ktoré sú už 100% m.b.-dd. Tie už overovať nemusíme, lebo m.b. králik s č.b. vlohou nemôže v F2 vzniknúť kvôli dominantnej alleli D.

Na takéto genetické párenie odlišných farebných jedincov musí mať chovateľ výnimku od SZCH, alebo musí byť členom klubu NOS. Tiež musíme vedieť čo s daným jedincom chce dosiahnuť a aké znaky vylepšiť. Selekcia, triedenie by malo byť pre chovateľov NOS prvoradé, tiež papierovo podložené(zaznamenané v rodokmeni), aby nedochádzalo k nečakaným prekvapeniam v ďalších odchovoch. Bohužiaľ u nás v SR je trend opačný a niektorí chovatelia to berú na ľahkú váhu. Preto sa často v chovoch nachádzajú dvojaké farby napr. u m.b. čierne a naopak....